Hej, Sloveni
Hej, Sloveni (en serbocroata Ei, Eslavos) foi o himno nacional da República Federal Socialista de Iugoslavia entre a súa formación en 1945 e a súa disolución en 1992, da República Federal de Iugoslavia dende ese ano até 2003 e de Serbia e Montenegro dende ese ano até a súa disolución en 2006. O himno tiña versións oficiais en serbocroata, esloveno e macedonio. A letra é de Samuel Tomasik e a música, baseada no himno polaco Mazurek Dąbrowskiego, de Kleofas Oginski. Dedicado en xeral ao pobo eslavo e adoptado polo paneslavismo, o seu título orixinal era Hej, Slováci (Hey, Eslovacos); foi himno nacional non-oficial da breve República Eslovaca e é de feito considerado un himno non oficial dos eslovacos.
Índice |
Letra [editar]
Bosnio, Croata e Serbio (en cirílico) [editar]Hej Sloveni, jošte živi Živi, živi duh slovenski Nek se sada i nad nama Mi stojimo postojano
Живи, живи дух словенски Нек' се сада и над нама Ми стојимо постојано |
Eslovaco [editar]
Hej, Slováci, ešte naša
slovenská reč žije,
Dokiaľ naše verné srdce
za náš národ bije.
Žije, žije, duch slovenský,
bude žiť na veky,
Hrom a peklo, márne vaše
proti nám sú vzteky!
Jazyka dar sveril nám Boh,
Boh náš hromovládny,
Nesmie nám ho teda vyrvať
na tom svete žiadny;
I nechže je koľko ľudí,
toľko čertov v svete;
Boh je s nami: kto proti nám,
toho parom zmetie.
I nechže sa aj nad nami
hrozná búrka vznesie,
Skala puká, dub sa láme
a zem nech sa trasie;
My stojíme stále pevne,
ako múry hradné
Čierna zem pohltí toho,
kto odstúpi zradne!
Esloveno [editar]
Hej Slovani, naša reč
slovanska živo klije
dokler naše verno srce
za naš narod bije
Živi, živi, duh slovanski,
bodi živ na veke,
grom in peklo, prazne vaše
proti nam so steke
Naj tedaj nad nami
strašna burja se le znese,
skala poka, dob se lomi,
zemlja naj se strese
Bratje, mi stojimo trdno
kakor zidi grada,
Macedonio [editar]
Еј, Словени, жив е тука
зборот свет на родот
штом за народ срце чука
преку син во внукот!
Жив е вечно, жив е духот
словенски во слога.
Не нè плашат адски бездни
ниту громов оган!
Пустошејќи, нека бура
и над нас се втурне!
Пука даб и карпа сура,
тлото ќе се урне:
Стоиме на стамен-прагот
- клисури и бедем!
Проклет да е тој што предал
Родина на врагот!