Alfabeto hebreo: Diferenzas entre revisións
AFI |
|||
Liña 8: | Liña 8: | ||
{| align="center" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" style="text-align:center;" |
{| align="center" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" style="text-align:center;" |
||
|- |
|- |
||
|''' |
|'''Alef'''||'''Bet'''||'''Gimel'''||'''Dalet'''||'''He'''||'''Vav'''||'''Zayin'''||'''Het'''||'''Tet'''||'''Yod'''||'''Kaf''' |
||
|- |
|- |
||
|style="font-size:300%"| א <span style="font-family: Times new Roman, Palatino Linotype"> א </span> |
|style="font-size:300%"| א <span style="font-family: Times new Roman, Palatino Linotype"> א </span> |
||
Liña 24: | Liña 24: | ||
| ||||||||||||||||||||style="font-size:300%"|ך <span style="font-family: Times new Roman, Palatino Linotype"> ך </span> |
| ||||||||||||||||||||style="font-size:300%"|ך <span style="font-family: Times new Roman, Palatino Linotype"> ך </span> |
||
|- |
|- |
||
|''' |
|'''Lamed'''||'''Mem'''||'''Nun'''||'''Samekh'''||'''Ayin'''||'''Pe'''||'''Tsadi'''||'''Qof'''||'''Resh'''||'''Shin'''||'''Tav''' |
||
|- |
|- |
||
|style="font-size:300%"| ל <span style="font-family: Times new Roman, Palatino Linotype"> ל </span> |
|style="font-size:300%"| ל <span style="font-family: Times new Roman, Palatino Linotype"> ל </span> |
||
Liña 294: | Liña 294: | ||
! <small>Letras</small> |
! <small>Letras</small> |
||
! <small>Transliteración ao</small> <small>alfabeto latino (galego)</small> |
! <small>Transliteración ao</small> <small>alfabeto latino (galego)</small> |
||
! |
!<small>AFI</small> |
||
|- |
|- |
||
| א |
| א |
||
| ʼ (omitido a miúdo) |
| ʼ (omitido a miúdo) |
||
| |
|[ʔ], ∅ |
||
|- |
|- |
||
|בּ |
|בּ |
||
|b |
|b |
||
|[b] |
|||
|- |
|- |
||
|ב |
|ב |
||
|v |
|v |
||
|[v] |
|||
|- |
|- |
||
|ג |
|ג |
||
|g |
|g |
||
|[ɡ] |
|||
|- |
|- |
||
|ג׳ |
|ג׳ |
||
|dj |
|dj |
||
|[d͡ʒ] |
|||
|- |
|- |
||
|ד |
|ד |
||
|d |
|d |
||
|[d] |
|||
|- |
|||
|ד׳ |
|||
|dh |
|||
|[ð] |
|||
|- |
|- |
||
|ה |
|ה |
||
|h |
|h |
||
|[h~ʔ],∅ |
|||
|- |
|- |
||
|וו / ו |
|וו / ו |
||
|v (como consoante só) |
|v (como consoante só) |
||
|[v]~[w] |
|||
|- |
|- |
||
|ז |
|ז |
||
|z |
|z |
||
|[z] |
|||
|- |
|- |
||
|ז׳ |
|ז׳ |
||
|j |
|j |
||
|[ʒ] |
|||
|- |
|- |
||
|ח |
|ח |
||
|h |
|h |
||
|[χ]~[ħ] |
|||
|- |
|- |
||
|ט |
|ט |
||
|t |
|t |
||
|[t] |
|||
|- |
|- |
||
|י |
|י |
||
|i (como consoante só) |
|i (como consoante só) |
||
|[j] |
|||
|- |
|- |
||
|כּ /ךּ |
|כּ /ךּ |
||
|k |
|k |
||
|[k] |
|||
|- |
|- |
||
|כ / ך |
|כ / ך |
||
|kh |
|kh |
||
|[χ] |
|||
|- |
|- |
||
|ל |
|ל |
||
|l |
|l |
||
|[l] |
|||
|- |
|- |
||
|מ / ם |
|מ / ם |
||
|m |
|m |
||
|[m] |
|||
|- |
|- |
||
|נ |
|נ |
||
|n |
|n |
||
|[n] |
|||
|- |
|- |
||
|ס |
|ס |
||
|s |
|s |
||
|[s] |
|||
|- |
|- |
||
|ע |
|ע |
||
|ʻ (omitido a miúdo) |
|ʻ (omitido a miúdo) |
||
|[ʔ]~[ʕ],∅ |
|||
|- |
|- |
||
|ּפּ ף |
|ּפּ ף |
||
|p |
|p |
||
|[p] |
|||
|- |
|- |
||
|פ ף |
|פ ף |
||
|f |
|f |
||
|[f] |
|||
|- |
|- |
||
|צ / ץ |
|צ / ץ |
||
|ts |
|ts |
||
|[t͡s] |
|||
|- |
|- |
||
|צ׳ |
|צ׳ |
||
|tx |
|tx |
||
|[tʃ] |
|||
|- |
|- |
||
|ק |
|ק |
||
|q |
|q |
||
|[k] |
|||
|- |
|- |
||
|ר |
|ר |
||
|r |
|r |
||
|[ʁ]~[r] |
|||
|- |
|- |
||
|שׁ |
|שׁ |
||
|x |
|x |
||
|[ʃ] |
|||
|- |
|- |
||
|שׂ |
|שׂ |
||
|s |
|s |
||
|[s] |
|||
|- |
|- |
||
|ּת/ת |
|ּת/ת |
||
|t |
|t |
||
|[t] |
|||
|- |
|||
|ת׳ |
|||
|th |
|||
|[θ] |
|||
|} |
|} |
||
Liña 388: | Liña 424: | ||
{| class="wikitable" |
{| class="wikitable" |
||
!Niqqud |
!Niqqud |
||
! |
!AFI |
||
!Transliteración ao |
!Transliteración ao |
||
alfabeto latino (galego) |
alfabeto latino (galego) |
||
Liña 417: | Liña 453: | ||
|- |
|- |
||
|ְ |
|ְ |
||
|[e̞], |
|[e̞], Ø |
||
|e (omitido a miúdo) |
|e (omitido a miúdo) |
||
|- |
|- |
Revisión como estaba o 18 de maio de 2015 ás 08:51
Este artigo ou sección precisa dunha tradución ao galego. A túa axuda é benvida. Se este texto non se traduce nun prazo de trinta días, procederase ó seu borrado rápido. Colabora connosco para que a Galipedia mellore e medre. |
Historia do alfabeto |
---|
Idade de Bronce Medio ss –XIX - -XV
|
Meroítico s. –III. |
Xenealoxía completa |
O abxad hebreo, algunhas veces denominado mediante a súa forma hebrea alef-bet (אָלֶף-בֵּית), é a serie formada polas consoantes hebreas. Está composto por 22 caracteres, dos cales cinco teñen unha grafía distinta ao final das palabras. Utilízase para escribir o idioma hebreo, o iídix e, en menor medida, o xudeu-español.
O alef-bet é propia e orixinalmente un abxad, é dicir, só contén caracteres consonánticos. A puntuación diacrítica dos masoretas utilízase unicamente como unha axuda na aprendizaxe do idioma, xa que orixinalmente o idioma hebreo -—xa sexa o moderno ou antigo— non a utiliza, é o lector quen a prové. O hebreo arcaico empregouse desde a súa creación até os patriarcas. O hebreo antigo aparece na época dos Reies (Saúl, David, Salomón etc.), e o hebreo cadrado ou moderno aparece por primeira vez no século III a. C.
Letras do alfabeto hebreo
Alef | Bet | Gimel | Dalet | He | Vav | Zayin | Het | Tet | Yod | Kaf |
א א | ב ב | ג ג | ד ד | ה ה | ו ו | ז ז | ח ח | ט ט | י י | כ כ |
ך ך | ||||||||||
Lamed | Mem | Nun | Samekh | Ayin | Pe | Tsadi | Qof | Resh | Shin | Tav |
ל ל | מ מ | נ נ | ס ס | ע ע | פ פ | צ צ | ק ק | ר ר | ש ש | ת ת |
ם ם | ן ן | ף ף | ץ ץ |
Pronunciación das letras e os seus nomes [1]
Letras | Nome das letras | Pronunciación inglés | Pronunciación israelí | Pronunciación israelícoloquial israelí | Pronunciación iídix | |
---|---|---|---|---|---|---|
MW3 | Unicode | |||||
א | Aleph | Alef | /ˈɑːlɛf/, /ˈɑːlɨf/ | /ˈalef/ | /ˈalɛf/ | |
בּ | Bet | Bet | /bɛθ/, /beɪt/ | /bet/ | /bɛɪs/ | |
ב | /vɛɪs/ | |||||
ג | Guímel | Guímel | /ˈɡɪməl/ | /ˈɡimel/ | /ˈɡimːɛl/ | |
ד | Dalet | Dalet | /ˈdɑːlɨθ/, /ˈdɑːlɛt/ | /ˈdalet/ | /ˈdaled/ | /ˈdalɛd/ |
ה | He | He | /heɪ/ | /he/ | /hej/ | /hɛɪ/ |
ו | Waw | Vav | /vɑːv/ | /vav/ | /vɔv/ | |
ז | Zayin | Zayin | /ˈzaɪ.ɨn/ | /ˈzajin/ | /ˈza.in/ | /ˈzajin/ |
ח | Het | Het | /hɛθ/, /xeɪt/ | /ħet/ | /χet/ | / χɛs/ |
ט | Tet | Tet | /tɛθ/, /teɪt/ | /tet/ | /tɛs/ | |
י | Yod | Yod | /jɔːd/ | /jod/ | /jud/ | /jud/ |
כּ | Kaph | rhaf | /kɑːf/ | /kaf/ | /kɔf/ | |
כ | /χɔf/ | |||||
ך | Kaf Final | /rhaf sofit/ | /laŋɡɛ χɔf/ | |||
ל | Lamed | Lamed | /ˈlɑːmɛd/ | /ˈlamed/ | /ˈlamɛd/ | |
מ | Mem | Mem | /mɛm/ | /mem/ | /mɛm/ | |
ם | Mem Final | /mem sofit/ | /ʃlɔs mɛm/ | |||
נ | Nun | Nun | /nuːn/ | /nun/ | /nun/ | |
ן | Nun Final | /nun sofit/ | /laŋɛ nun/ | |||
ס | Samek | Samek | /ˈsɑːmɛk/ | /ˈsameχ/ | /ˈsamɛχ/ | |
ע | Ayin | Ayin | /ˈaɪ.ɨn/ | /ˈʕajin/ | /ˈa.in/ | /ˈajin/ |
פּ | Pe | Pe | /peɪ/ | /pe/ | /pej/ | /pɛɪ/ |
פ | /fɛɪ/ | |||||
ף | Pe Final | /pe sofit/ | /pej sofit/ | /laŋɡɛ fɛɪ/ | ||
צ | Tsade | Tsadi | /ˈsɑːdə/, /ˈsɑːdi/ | /ˈtsadi/ | /ˈtsadik/ | /ˈtsɔdi/, /ˈtsɔdik/, /ˈtsadɛk/ |
ץ | Tsade Final | /ˈtsadi sofit/ | /ˈtsadik sofit/ | /laŋɡɛ ˈtsadɛk/ | ||
ק | Qoph | Qof | /kɔːf/ | /kof/ | /kuf/ | /kuf/ |
ר | Resh | Resh | /rɛʃ/, /reɪʃ/ | /reʃ/ | /rejʃ/ | /rɛɪʃ/ |
ש | Shin | Shin | /ʃiːn/, /ʃɪn/ | /ʃin/ | /ʃin, sin/ | |
תּ | Tav | Tav | /tɑːf/, /tɔːv/ | /tav/ | /taf/ | /tɔv/, /tɔf/ |
ת | /sɔv/, /sɔf/ |
Nota: o alfabeto hebreo só emprega consoantes, sendo que as vogais poden ser representadas por acentos diacríticos, chamados Nekudot (niqqud no singular) ou sinais masoréticos.
Transcripción e transliteración das letras hebreas en galego [2]
Consoantes
Letras | Transliteración ao alfabeto latino (galego) | AFI |
---|---|---|
א | ʼ (omitido a miúdo) | [ʔ], ∅ |
בּ | b | [b] |
ב | v | [v] |
ג | g | [ɡ] |
ג׳ | dj | [d͡ʒ] |
ד | d | [d] |
ד׳ | dh | [ð] |
ה | h | [h~ʔ],∅ |
וו / ו | v (como consoante só) | [v]~[w] |
ז | z | [z] |
ז׳ | j | [ʒ] |
ח | h | [χ]~[ħ] |
ט | t | [t] |
י | i (como consoante só) | [j] |
כּ /ךּ | k | [k] |
כ / ך | kh | [χ] |
ל | l | [l] |
מ / ם | m | [m] |
נ | n | [n] |
ס | s | [s] |
ע | ʻ (omitido a miúdo) | [ʔ]~[ʕ],∅ |
ּפּ ף | p | [p] |
פ ף | f | [f] |
צ / ץ | ts | [t͡s] |
צ׳ | tx | [tʃ] |
ק | q | [k] |
ר | r | [ʁ]~[r] |
שׁ | x | [ʃ] |
שׂ | s | [s] |
ּת/ת | t | [t] |
ת׳ | th | [θ] |
Vogais
Niqqud | AFI | Transliteración ao
alfabeto latino (galego) |
---|---|---|
ָ | [ä], (ou [o̞]) | a |
ַ | [ä] | a |
ֶ | [e̞] | e |
ֵ | [e̞], [e̞j] | e, ei |
ִ | [i] | i |
ֻ | [u] | u |
ְ | [e̞], Ø | e (omitido a miúdo) |
וֹ | [o̞] | o |
וּ | [u] | u |
Véxase tamén
Outros artigos
Referencias
- ↑ Even-Shoshan, Avraham (1970). ha-Milon he-ḥadash. Ḳiryat-sefer.
- ↑ loc.gov. "Hebrew and Yiddish" (PDF). Consultado o 18 maio 2015.